Zážitky z lesa - Pod Kruhami

Bol november piatok 13-teho a ja som už od rána rozmýšľal kam pôjdem po škole niečo „uloviť" so svojím fotoaparátom. Rozhodol som sa, že pôjdem pod les, pri obci Zbudza. Prešiel som cez vinice až k jazierku, pri ktorom som dojedol desiatu zo školy. Po chvíli som pokračoval ďalej smerom ku Zbudzi. Keď som vyšiel z lesíka, tak som zbadal líšku ako loví myši na trávnatej lúke. Bola odo mňa dosť ďaleko, tak som sa potichu vybral smerom k nej. Keď som bol od nej asi na 80 metrov, tak som na seba obliekol maskovacie oblečenie a vybral som vábničku aby som ju privábil. Skúsil som vábiť, ale mal som zlý vietor, tak ma zrejme nepočula. Rozhodol som sa, že sa k nej ešte trocha priblížim, aby som spravil aspoň nejakú fotku. Avšak ako to už pri fotení býva, raz sa zadarí a raz nie. Tento raz sa nedarilo. Líšku odplašil poľovník na aute, ktorý išiel odniesť do kŕmitka kamennú soľ a kukuricu. Trocha som bol naštvaný, že mi odplašil líšku, ale čo už. Pokračoval som smerom k miestu, ktoré som si vybral. Videl som tam už veľakrát srnu s dvomi srnčatami tak som sa rozhodol, že tam počkám až do zotmenia. Keď som došiel na miesto, ktoré sa volá Pod Kruhami, tak som zbadal na okraji lesa staršieho srnca s dlhým a hrubým parožím ,ako sa pasie na poli, kde bola posadená repka olejná. Srnčia zver ju veľmi obľubuje, hoci má kvôli nej tráviace ťažkosti. Srnec bol ďaleko, tak som ho neodfotil. Myslel som si, že príde bližšie ale po 20tích minútach odbehol naspäť do lesa. Začalo sa stmievať a ja som nespravil ešte žiadnu fotku. Rozhodol som sa, že počkám ešte pár minút a potom pôjdem domov. Zrazu som na poli asi 50 metrov odo mňa zbadal srnu, ako stála a pozerala sa priamo na mňa. Myslel som si, že ma zbadala ale mýlil som sa. Po chvíli sa začala pásť a za ňou vyšla mladá srnka so srnčekom, ktorý už mal na hlave tzv. nulté parožky (gombičky). Urobil som pár fotiek a pozoroval som ako sa pásu.

Srnček neustále zapáral do svojej sestry. Jej sa to očividne nepáčilo a preto ho kopla zadnými nohami. Srnček hneď odbehol do lesa, ale po chvíli sa vrátil a začal sa aj on pásť. Mladá srnka sa potom rozbehla ku mne a obzerala si ma asi z 15tich metrov. Ani som nedýchal, len aby som ju neodplašil. Za ňou pribehol srnček, ktorý na mňa dvakrát zabrechal a potom sa vrátili naspäť k svojej matke, s ktorou odišli smerom k potôčiku. Už bola skoro tma ,tak som sa zbalil a šiel som domov. Na ďalší deň som sa tam vrátil a taktiež som si z toho miesta odniesol ďalšie spomienky a fotky na túto rodinku.