Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus)
Všeobecný popis
Kliešte (ixodiformes) sú skupinou, ktorá celosvetovo zahŕňa asi 800 druhov a sú to špecializované roztoče, ktoré sa živia cicaním krvi.
Ixodes ricinus je najrozšírenejší druh kliešťovitého parazita v našich končinách, ktorý zo zoologického hľadiska patrí k roztočom z triedy pavúkovcov. Dospelý kliešť má ploché telo vajcovitého tvaru s tvrdým povrchom a 8-mi nohami. Samec má na rozdiel od samičky a iných vývojových štádií chrbtový štít sfarbený do hnedočierna, ktorý mu pokrýva celé telo dlhé 2,2-2,6mm (pred nacicaním). Samičky majú tento chrbtový štít sfarbený do červena a pokrýva im len prednú časť tela tak, aby zadná časť mohla poňať, čo najviac krvi z hostiteľa. Čím viac krvi pojme, tým viac vajíčok dokáže naklásť . Samice dokážu byť prisaté na hostiteľovi 5-14 dní, pričom zväčšujú svoju hmotnosť až 200 krát. Samček saje krv len minimálne a nedospelé štádiá kliešťa sú prisaté 3-6 dní. Nacicané kliešte majú sivú farbu a po nacicaní sami odpadávajú z tela hostiteľa.
Vývojové štádiá kliešťa
Vývoj kliešťov má trojročný vývojový cyklus a 4 štádiá: vajíčka, z ktorých sa liahnu sivožlté larvy o veľkosti asi 0,8mm so šiestimi nohami, ktoré si vyhľadávajú menšieho hostiteľa, napr. drobných zemných cicavcov, plazy, vtáky. Po napití z hostiteľa odpadnú a v pôde sa lienia. Po lienení sa larva mení na nymfu už s ôsmimi nohami o veľkosti cca 1,2mm, ktorá má tmavší chrbtový štítok. V tomto štádiu napáda drobné hlodavce, často ježkov, veveričky, zajace a väčšie vtáky, ktorým niekoľko dní cicia krv a potom odpadáva do pôdy, kde sa opäť lieni a mení sa na imago, dospelého samca (2,2-2,6mm) alebo samicu (3,5-4,5mm). Dospelí jedinci parazitujú na väčšej lovnej zveri, pasúcich sa domácich zvieratách, psoch, mačkách a pod. Samček oplodňuje samičku priamo na hostiteľovi a umiera. Samica kliešťa po nacicaní odpadne napr. do spadnutého lístia, kde dokáže naklásť až 5000 vajíčok a zahynie. Na človeku môžu parazitovať všetky štádiá kliešťa obyčajného. Toto striedanie rôznych hostiteľov počas života kliešťa má zásadný epidemiologický význam pri prenose rôznych závažných ochorení, ktoré sa úmerne zvyšujú dĺžkou prisatia kliešťa ku hostiteľovi.
Prichytenie kliešťa na človeka
Kliešť obyčajný čaká na hostiteľa v tráve. Na prvých pároch nôh má tzv. Hallerov orgán, ktorý je zmyslovým chemickým receptorom (čuchovým orgánom) a pomocou tohto orgánu dokáže zachytiť vibrácie blížiaceho sa hostiteľa a rozpoznať látky ako amoniak, kysličník uhličitý, kyselinu mliečnu a kyselinu maslovú, ktoré vylučuje hostiteľ dychom a potom. Po prichytení kliešťa na odev človeka sa dokáže nepozorovane pohybovať na ľudskom tele celé hodiny (niekedy až 6 hodín), kým si vyberie mierne vlhké, teplé, jemné a dobre prekrvené miesto s tenkou pokožkou ako napr. podkolenie, slabiny členky, miesta pod pazuchami a za ušami.
Po nájdení vhodného miesta vypustí kliešť na pokožku sliny. Je to sekrét pozostávajúci z látky zabraňujúcej zrážaniu krvi – antikoagulantu, antihistaminiku – látky, ktorá znecitliví miesto bodnutia, protizápalovej látky, ktorá zabráni imunitnému systému reagovať na bodnutie a cementu – lepidla, ktorým sa doslova kliešť prilepí ku koži hostiteľa. Svojimi klepietkami (chelicery) vytvorí otvor na koži hostiteľa, do ktorého zasunie bodavý a sací orgán hypostom, ktorý má tvar harpúny s protiháčikmi, a vďaka ktorým sa pevne drží v koži. Počas cicania krvi, kliešť i naďalej vylučuje do rany sliny, ktoré okrem už predtým spomenutých látok môžu obsahovať aj rôzne víry a baktérie, prípadne parazity, ktoré kliešť získal od predchádzajúceho hostiteľa (hostiteľov), a ktoré pri vylučovaní slín do rany vnikajú do tela aktuálneho hostiteľa. Dĺžka prisatia kliešťa a vylučovania slín do krvi úmerne zvyšuje pravdepodobnosť prenosu nákazy. Vo výnimočných prípadoch , ak sa kliešť prichytí na zadnej časti hlavy alebo v blízkosti chrbtice, môžu nastať silné alergické reakcie až smrť hostiteľa.
Výskyt a aktivita kliešťa obyčajného
Prirodzením prostredím pre kliešte sú vlhké lesné a lúčne porasty, ale aj parky a okolie vodných tokov. Počas vlhkých dní šplhajú po vysokej tráve a udržujú sa vo vrstve zelene cca 50 – 100cm nad zemou, kde vyčkávajú na vhodného hostiteľa. Najväčšia aktivita kliešťov je v teplom období roka - od apríla do polovice októbra. Má dva vrcholy – jún a september. Za posledných 10 rokov sa kliešť obyčajný na Slovensku značne premnožil a rozšíril sa aj do vyšších polôh ako Liptov, Orava, či Spiš. Tento inteligentný parazit je však aj veľkým labužníkom a nie každý živočích a najmä človek mu imponuje. Nevedno, či si hostiteľa vyberá podľa vyžarujúcej teploty tela, pachu alebo elektromagnetického poľa. Prirodzeným nepriateľom kliešťov sú najmä extrémne chladné zimy, niektoré druhy húb a vtákov, hlísty a malé druhy parazitujúcich ôs.
Ako sa chrániť pred kliešťom - prevencia
Najlepšou ochranou proti kliešťom je používanie repelentných prostriedkov vo forme sprejov s účinnou látkou DEET, ultrazvukových odpudzovačov alebo kozmetických insekticídov, ktoré kliešte nielen odpudzujú, ale aj zabíjajú. Pri pohybe v miestach s väčším výskytom kliešťov je vhodné sa chrániť prispôsobením aj odevu, ktorý by mal byť svetlý s dlhými rukávmi a dlhými nohavicami, vysokými topánkami, prípadne podkolienkami. Nie je vhodné odpočívať v nízkom poraste s vysokou trávou na okrajoch lesa. Po návrate domov je potrebné sa prezliecť a prezrieť si telo, pretože čím skôr je kliešť objavený a odstránený, tým je menšie riziko nákazy. Pri odstraňovaní kliešťa sa miesto prisatia najprv dezinfikuje a potom sa kliešť vytiahne pinzetou. Pri spozorovaní akýchkoľvek príznakov podobných chrípkovému ochoreniu, alebo ak miesto bodnutia začervenalo, je potrebné upozorniť lekára pohryzenie kliešťom.