Flobertky - čo je flobertka a ako funguje
Flobertka - čo sú flobertky
Pri aspoň miernom prehľade o zbraniach a strelive, tak Vám určite slovo ako flobert alebo flobertka/flobertky nebudú znieť úplne cudzo. Jedná sa o druh zbrane krátkej alebo dlhej, ktorá je pomerne nenáročná, ale zato veľmi praktická a spoľahlivá strelná zbraň určená pre náboje s okrajovým zápalom.
Flobertka je meno používané na označenie strelných zbraní s kalibrom 4mm, 6mm alebo 9mm, ktorých maximálna energia dosiahnutá na ústí hlavne nesmie presiahnuť 7,5 J. ( Pre porovnanie pri vzduchovke je dosiahnutá energia na ústí zbrane až 16 J).
To si ale žiada určité úpravy zbrane, lebo výkon streliva flobert je omnoho vyšší – napr. náboje Flobert Randz Curte 4mm majú výkon až 20 J, náboje 6mm ME Flobert Court dosahujú výkon až 33 J, a výkon náboja .22 Flobert CB je až 39 J. Z uvedených hodnôt jasne vyplýva, že na zbrani flobert musia by prevedené úpravy, aby sa jednalo o zbraň zaradenú do kategórie D, ktorá si nevyžaduje vlastnenie zbrojného preukazu a smie sa predávať voľne osobám starším ako 18 rokov.
Názov zbrane ako aj streliva je prevzatý po francúzskom puškárovi Louisovi Nicolasovi Flobertovi, ktorému mylne pripisujú aj autorstvo návrhu prvého typu náboja, ktorý sa skladal z nábojnice, projektilu a zápalnej zložky. Prakticky sa jednalo o zdokonalenie tzv. perkusnej zápalky, ktorá obsahovala na celej ploche jej dna zápalnú zmes a do jej ústia bola vložená sférická strela - olovená guľka, ktorá vážila 15g. Zápalná zmes v tejto „nábojnici“ plnila aj úlohu výmetnej náplne a projektil bol z hlavne vystrelený len energiou, ktorá sa uvoľnila z horenia zápalnej zmesi. Tento typ náboja patentoval už v roku 1831 Joseph Alexandre Robert. Neskôr bola nábojnica zdokonalená o dutý okraj do ktorého bola uložená zápalná zmes, a ktorú v roku 1846 patentoval francúz menom Bernard Houllier a tento druh nábojnice sa stal určujúcim pre ďalší vývoj streliva s okrajovým zápalom. Louis Flobert nehral žiadnu úlohu v rozvoji samotného náboja, nikdy ho ani nevyrábal vo svojej továrni, ale ako prvý začal produkovať malé pušky a pištole komorované na tento druh náboja.
Prvé zbrane značky Flobert sa stali synonymom pre „salónne“ alebo „sálové“ pištole. Boli to zbrane malého kalibru, ktoré sa používali a dodnes sa aj používajú v interiéry. Louis Flobert stál v podstate na začiatku cesty, ktorá viedla ku zbraniam s kalibrom .22LR.
Pištole Flobert mali veľmi jednoduchú konštrukciu, ľahko sa ovládali a boli dostatočne silné a presné na krátke vzdialenosti a zaznamenali veľký komerčný úspech. Hlaveň bola mohutná, vyrobená z mäkkej ocele, a Flobertov systém pozostával z masívneho kladiva, ktorého potiahnutím dozadu sa naťahovala hlavná pružina. Tento systém nepoznal žiadny druh uzáveru, nemal zaiťovací mechanizmus, mal len komoru, do ktorej sa vkladal náboj. Prvé hlavné zmeny sa zameriavali len na zdokonaľovanie systému vyťahovania prázdnych nábojníc z komory.
V súčasnosti sú flobertky ideálnou športovou, či rekreačnou, alebo výcvikovou zbraňou určenou pre streľbu na krátke vzdialenosti. Na trhu sú dostupné krátke aj dlhé zbrane, teda sa predávajú vo forme pištolí, revolverov a pušiek. Dôležité je však vybrať si zbraň, ktorá je naozaj kvalitná spracovaním aj konštrukciou, pretože sa stále jedná o strelnú zbraň, ktorá pri výstrele vydáva klasický zvukový efekt výstrelu, spolu s pachom a dymom po zhorenom strelnom prachu. Presnosť streľby z týchto zbraní je daná dĺžkou hlavne. Na vzdialenosť 10-15m sa odporúča 4“ a 6“ dĺžka hlavne.
Najpoužívanejšie kalibre: flobert 6mm a flobert 4mm